Narodil sa 26. januára 1896 a vyrastal v rodinnom domčeku na Kopáčskej
ulici (maď. Kapás utca – tak sa to uvádza v mapách) na periférii mesta
Prešporok, dnes Bratislava. "Dnes táto oblasť už neexistuje – bola
asanovaná a na jej mieste stojí slovenský rozhlas. Jozef Kiss pochádzal
zo skromných pomerov. Jeho rodičia reprezentovali robotnícku triedu
vtedajšieho Prešporka – matka pracovala ako robotníčka v tabakovej
fabrike, otec bol záhradník na miestnej prešporskej vojenskej škole,“ hovorí historik Juraj Červenka, ktorý sa dlhodobo venuje problematike rakúsko-uhorského letectva počas prvej svetovej vojny.
Jozef Kiss študoval na odbornej škole na dnešnom Fajnorovom nábreží
(Stredná priemyselná škola strojárenská, pozn. aut.), patril medzi
nadaných žiakov. Keďže však pochádzal zo skromnej rodiny, vtedajší
riaditeľ školy Arpád Bejczy mu poskytol akési štipendium, aby mohol
doštudovať, čo sa mu aj podarilo. Niekedy v tom čase, po tom ako sa
vyučil, vypukla prvá svetová vojna, do ktorej Jozef Kiss narukoval ako
príslušník 72. prešporského pešieho pluku a išiel na východný front (na
ruské bojisko). Tam bol ranený, nejaký čas teda pobudol v lazarete.
Pár mesiacov po začiatku prvej svetovej vojny malo rakúsko-uhorské
letectvo za sebou mnoho strát. Na prelome rokov 1914 – 1915 slúžili v
rakúsko-uhorskom letectve vo veľkej miere dôstojníci, keďže však
prichádzali prvé straty, tak velenie letectva povolávalo do bojov čoraz
viac aj nižšie šarže. V tom čase piloti lietali na dvojmiestnych
neozbrojených lietadlách, neskôr sa začali objavovať vyzbrojené
guľometom, ktorý ovládal pozorovateľ (spravidla dôstojník). Piloti
takýchto dvojmiestnych lietadiel sa zvykli pejoratívne nazývať akýmisi
šoférmi, keďže mali nižšie šarže ako pozorovatelia.
V takýchto podmienkach Jozef Kiss absolvoval letecký výcvik vo
Viedenskom Novom Meste a Parndorfe, kde boli letecké školy a niekedy z
jari roku 1916 bol odvelený ako príslušník leteckej Fliegerkompagnie 24
(Flik 24) na taliansky juhotirolský front. Táto letecká jednotka bola
dislokovaná na poľnom letisku v Pergine neďaleko Tridentu (tal. Trento) a
tu Jozef Kiss absolvoval prvé letecké operácie a prvé letecké boje
(bombardoval Veronu a v bojoch na dvojmiestnych lietadlách typu
Hansa-Brandenburg C.I dosiahol prvé tri letecké víťazstvá). Po čase bol
prevelený na stíhacieho pilota a na lietadlách typu Hansa-Brandenburg
D.I, naďalej ako príslušník Fliku 24, dosiahol ďalšie 4 víťazstvá.
„Zvyšné víťazstvá dosiahol Jozef Kiss ako príslušník cisárskej
stíhacej letky Flik 55J (Jagd-Fliegerkompagnie). Táto letka patrila k
najlepším stíhacím jednotkám rakúsko-uhorského letectva. Tejto skupine
letcov velil prešporský rodák kpt. Josef von Maier, ktorý mal na konte 7
víťazstiev. Okrem nich slúžil aj Július Arigi s 32 víťazstvami na
konte,“ vysvetľuje Červenka.
Jozef Kiss sa teda ocitol medzi skutočnými leteckými esami. Okrem toho,
že dosiahol 19 leteckých víťazstiev, tak je zaujímavé na celej veci to,
že vo väčšine prípadov prežil aspoň jeden člen nepriateľskej posádky. Na
tú dobu celkom zvláštne, avšak ak zoberieme do úvahy osobnú črtu Jozefa
Kissa, o ktorej sa hovorilo aj medzi pamätníkmi, že bol akýmsi
gentlemanom (na druhej strane, bola to istá prestíž získať nepoškodené
alebo málo poškodené nepriateľské lietadlo, čo vzbudzovalo obdiv u
nadriadených), ktorý sa snažil život nepriateľa zachrániť (hoci
sústredenou paľbou z guľometov zozadu sa ho snažil prinútiť pristáť).
Popri úspešných 19 bojoch bol však aj mnohokrát ranený alebo sa mu
podarilo prežiť niekoľko nehôd. Raz vpálil pri Pergine do vinohradov,
inokedy sa – už s jednomiestnym lietadlom – prevrátil. „Z
najpamätnejších úspechov a neúspechov Jozefa Kissa však môžeme spomenúť
tie z januára 1918, kedy sa mu podarilo spoločne s inými bojovníkmi
zostreliť britské lietadlo R.E.8, ktoré pristálo na rakúsko-uhorskej
strane frontu a jeho posádka sa stala čestnými hosťami Fliku 55J,“ tvrdí Červenka.
Avšak deň po tom ako dosiahol svoje 19 víťazstvo bol zostrelený tak, že
utrpel ťažký priestrel brucha. S vypätím všetkých síl sa mu podarilo
pristáť. Bol to vlastne zázrak, že prežil a po pomerne ťažkej operácii
sa k lietaniu vrátil, čo ale nemal robiť.
Dňa 24. mája 1918 vzlietla trojica rakúsko-uhorských lietadiel typu
Phönix D.IIa proti roju talianskych bombardérov Caproni, ktoré mali v
tom čase bombardovať rakúsko-uhorské ciele na talianskom fronte. Úlohou
letky Flik 55J bolo tieto bombardéry zastaviť. Lietadlá pilotovala
trojica letcov Jozef Kiss, Alexander Kasza a István Kirják. Tento let sa
ale stal Jozefovi Kissovi osudným a bol jeho posledným. Vo vzduchu sa
totiž stretli so skúsenými a vynikajúcimi stíhačmi 66. britskej perute
na ešte lepších stíhacích lietadlách typu Sopwith Camel (tejto britskej
letke velil jeden z najlepších britských letcov kpt. Willam Barker –
Kanaďan, rodák z Manitoby, neskorší držiteľ Viktóriinho kríža), ktorí
lietadlo Jozefa Kissa zostrelili. Vrak jeho lietadla dopadol niekde pod
vrchol Monte Coppolo a jemu sa už domov na svoju základňu prísť
nepodarilo.
V čase jeho pohrebu sa udiala nevídaná udalosť, spomínajú ju aj archívne
dokumenty uložené vo Viedenskom vojenskom archíve (Kriegsarchiv). Počas
toho ako šiel pohrebný sprievod na miesto, kde mal byť Jozef Kiss
pochovaný, sa zrazu ozvali letecké motory, ktoré prichádzali z
nepriateľskej strany frontu. Myslelo sa, že ide o nejaký nálet, ale
nebolo to tak. Tieto lietadlá preleteli ponad trúchliacich a zhodili do
davu bedničku, v ktorej bol veniec, na ktorom bolo napísané POSLEDNÁ
POCTA NÁŠMU STATOČNÉMU NEPRIATEĽOVI.
Jozef Kiss bol pochovaný v Pergine. Neskôr však boli plány, aby sa jeho
telo previezlo do Bratislavy. Na túto udalosť sa v lete 1918 konali
veľké zbierky, na ktoré prispeli mnohé - či už katolíckej alebo
evanjelické či židovské – inštitúcie, športovci, jednotlivci a
podnikatelia. Nikto však dodnes nevie, kde peniaze na tento účel
skončili, navyše monarchia zanikla. „Cintorín v Pergine, na ktorom
bol pochovaný Jozef Kiss, bol začiatkom 70. rokov 20. storočia asanovaný
(na jeho mieste bol postavený mestský park) a pozostatky padlých
vojakov boli umiestnené v hromadnom hrobe – podľa niektorých údajov v
Tridente a podľa iných údajov o niečo južnejšie v Roverete. Po smrti bol
Jozef Kiss povýšený do hodnosti poručíka v zálohe,“ uzatvára Červenka.
Jozef Kiss je jedným z príslušníkov rakúsko-uhorského letectva, ktorému
ako jednému z prvých odhalili tabuľu dňa 22. januára 2020. Nájdete ju v
interiéri Strednej priemyselnej školy strojárenskej na Fajnorovom
nábreží v Bratislave. Iniciátorom myšlienky odhalenia tabule je historik
a publicista Juraj Červenka.